Bude Slovensko Argentínou Európy? Alebo sa konečne spamätáme?
Slovensko je na križovatke. Prvá cesta znamená hladké pristátie vo výdavkoch ako v Dánsku. Druhá cesta znamená nútenú decentralizáciu spojenú s tvrdými fiškálnymi škrtmi ako v Argentíne.
V minulom príspevku som preložil príhovor prezidenta Argentíny Javiera Mileia. Uvedomil som si, že Vám dlžím komentár. Tu ho máte.
Javier Milei vo svojom príhovore citoval svätého Augustína: “Čo je správne, zostáva správne, aj keď to nikto nerobí a čo je nesprávne, zostáva nesprávne, aj keď to robia všetci.”
Čo je teda to správne, čo prezident Milei v Argentíne urobil? Jeho kroky by som rozdelil do troch okruhov a to: deregulácia, škrty štátneho rozpočtu a decentralizácia. Poďme sa pozrieť ako sa Slovensko môže z Argentíny poučiť.
Prezident Milei hovorí: ”K dnešnému dňu máme zrušených už viac ako 900 regulácií. V priemere viac ako tri denne, pričom ministerstvo pre reguláciu začalo prvýkrát pracovať v polovici roku 2024, odkedy denne rušíme približne šesť regulácií. Ešte nás čaká ďalších 3200 reforiem a Argentína sa stane najslobodnejšou krajinou na svete.”
Moderné demokracie majú tendenciu nabaľovať regulácie. Náklady na zavedenie, alebo prelobovanie regulácie sú malé a pri každej z nich si môžete urobiť chutnú tlačovku na sociálne siete. Nech voliči vidia, že niečo robíte. Rušenie regulácií je naopak nevďačná robota. Strana SaS sa pokúšala urobiť pár tlačoviek z rušením asi 200 regulácií pod sloganom “kilečko”, nebolo to ale veľmi chytľavé. O to pôsobivejšie je rušenie regulácií tempom, ktoré prebieha v Argentíne.
Nezostalo však len pri kozmetických reguláciách. Milei pracuje na zatvorení centrálnej banky, aby definitívne odstránil infláciu v krajine. Zavádza systém menovej konkurencie, aby všetci Argentínčania mohli na svoje každodenné transakcie používať menu podľa vlastného výberu, zatiaľ s jedinou výnimkou platenia daní. Ak sa mena znehodnocuje príliš rýchlo, tak občania Argentíny môžu používať iné meny, ktoré sú stabilnejšie. To nie je maličkosť, ale obrovský zdvihnutý prst a spätná väzba pre centrálnych bankárov - ak nám pokazíte peniaze, tak ich prestaneme používať! Tento prístup umožňuje hlasovanie nohami (alebo skôr peňaženkami), bez toho aby obyvatelia opustili krajinu. Hlasovanie nohami veľmi dobre poznáme aj na Slovensku. Akurát k našim politikom neprichádzajú správne signály z dola, aby svoje správanie zlepšili. Všetky tri body argentínskych reforiem tento vzťah narovnávajú, aby spätná väzba fungovala a aby prinášala politikom signály či robia rozhodnutia dobre, alebo zle.
Prezident Milei zrušil, alebo zlúčil niekoľko ministerstiev a osekal výdavky verejnej správy. To mu umožnilo znížiť daňové zaťaženie zrušením daní pre regionálne hospodárstva v provinciách a zrušením daní na poľnohospodárske výrobky. Konsolidáciou štátneho deficitu ušetril 15% HDP. Túto sumu vrátil súkromnému sektoru, čo podporuje investície aj spotrebu. Spolu so znížením inflácie to viedlo rastu HDP v poslednom štvrťroku na medziročnej báze 17%. To je neuveriteľné číslo a silný argument pre znižovanie výdavkov štátu.
Tretím bodom reformy je decentralizácia. Prezident Milei pracuje na štrukturálnej daňovej reforme, ktorá zníži počet národných daní o 90%. Chce provinciám vrátiť daňovú suverenitu (budú si môcť určovať daňové sadzby). Usiluje o federalizmus, ktorý sa bude vyznačovať daňovou súťažou medzi provinciami, aby zistili, ktorá z nich priláka najviac investícií.
Podľa mňa je zásadný rozdiel v myšlienke malého silného štátu (SaS) a decentralizácie (Milei). Prvý prístup mení parametre a druhý prístup mení štruktúru štátu. Zmena systému riadenia štátu je nevyhnutná vzhľadom na demografickú krízu, rýchle zmeny v hospodárstve, spomalenie hospodárskeho rastu, rigiditu reakcie štátu… .
V severských krajinách vidíme, že decentralizáciu v minulosti využili na zvýšenie zdanenia. Zároveň to ale umožnilo väčšiu spätnú väzbu, preto v horších ekonomických časoch (napríklad nedávno covid) dokázali znižovať podiel štátu na HDP. Dnes Slovensko vďaka centralizovanému prístupu k výdavkom predbehlo Dánsko (ktoré sme považovali za krajinu s vysokým zdanením) vo výdavkoch štátu vzhľadom na HDP.
Hlavne strašiak demografie (ktorý sa už stal a nič sa s ním nedá robiť, je to parameter s ktorým treba pracovať) Slovensko predznamenáva na Argentínsky scenár. Uvidíme či sa nám podarí urobiť decentralizáciu a či sa štát týmto parametrom prispôsobí. Ak áno, pravdepodobne to bude znamenať hladké pristátie vo výdavkoch ako v Dánsku. Ak nie, tak to pravdepodobne bude znamenať decentralizáciu spojenú s tvrdými fiškálnymi škrtmi ako v Argentíne. To by bolo mimoriadne bolestivé.
Čo si o tom myslíte vy? Dajte mi vedieť do komentára:
Pán Kojnok, ďakujem za Vaše články, sú veľmi inšpiratívne. Nie je nás málo, ktorí si uvedomujeme, kam sa rúti naša krajina, ale fakt je, že máme minimálnu moc to zmeniť. Máte nejaký nápad?