Čo sa to tu sakra deje? Najväčšia reforma desaťročia?
Po búrlivej politickej jeseni sme videli spoločnú tlačovku troch koaličných strán v Brezne. Poverili ZMOS prípravou reformy verejnej správy.
Po búrlivej politickej jeseni sme videli spoločnú tlačovku troch koaličných strán v Brezne. Väčšina médií sa chytila ostrej výmeny premiéra Roberta Fica s novinármi. Na tejto tlačovke sa ale udial veľký politický výkop na ktorom sa zhodli všetci traja predsedovia koaličných strán. Poverili ZMOS prípravou reformy verejnej správy.
Robert Fico je ale skúsený politik. Určite vie, že takúto rozsiahlu reformu nie je možné dokončiť za toto volebné obdobie. Aby bola reforma funkčná, musí byť na nej zhoda naprieč širším politickým spektrom. Len týmto spôsobom sa dá zabezpečiť, že reforma bude mať podporu aj v budúcom volebnom období. Ako sa na to teda pozerá opozícia?
Predseda KDH Majerský vo svojom príhovore Národnej rade v stredu 2.10. skutočne prekvapil. Pán Majerský vytiahol z klobúka reformu regiónov, ktorá môže významným spôsobom pomôcť slovenskému hospodárstvu a následne aj verejným financiám. Ako to už býva, tento bod zanikol v kriku matovičovho poslanca, ktorého policajti vykázali z rokovacej sály. Asi sa máme na Slovensku príliš dobre na to, aby sme sa zaoberali dôležitými vecami. Ja si to nemyslím, preto by som sa k návrhu z dielne KDH chcel vrátiť. Nechcem ho však len popísať, to si môžete pozrieť zo záznamu z Národnej rady. Chcem ho vysvetliť. Ako napísal pán Krivošík, som lobista za reformu regiónov. Nie som politik, nemusím vám svet maľovať na ružovo, preto vám chcem vysvetliť kritické body tohto návrhu. Kde sa čo môže pokaziť, ak si na to ako občania nedohliadneme. Vlastne vás vyzývam na spoluprácu, dočítajte a uvidíte.
Autor: Daniel Kojnok
O reforme regiónov sa toho už popísalo mnoho. Sám o nej píšem, organizujem konferencie a nahrávam podcasty už 5 rokov. Podľa všetkých ukazovateľov organizácie OECD, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, je Slovensko vysoko centralizovaná krajina. Reforma o ktorej píšem nie je vzdušným zámkom v podobe vysnívaného Švajčiarska, ktorý nám sľuboval už Mečiar. Jedná sa o návrat kompetencií z rúk štátu do rúk samospráv. Ak budú naším cieľom vzdušné zámky, reforma sa nikdy neuskutoční. Potrebujeme sa sústrediť, aby sme sa v ukazovateľoch kompetencií, výdavkov a hlavne príjmov samospráv dostali na priemer krajín OECD. Na priemeri krajín OECD vo vlastných príjmoch samospráv je približne Španielsko. To je realistický cieľ. Aký by to malo význam? Čo by nám to prinieslo?
Pán Majerský citoval z analýzy OECD, ktorá hovorí, že presun kompetencií na nižšiu úroveň môže Slovensku priniesť rast HDP do výšky 10%. To je ohromné číslo. Špeciálne ak by sa nám podarilo rozmraziť hospodársky rast v chudobných regiónoch Slovenska. V niektorých regiónoch by tento rast mohol byť násobne väčší.
Možno si poviete fajn, tento rok by sme mali mať deficit verejných financií 5,7%, keď od toho odpočítame 10%, tak sme v pluse 4,3%, hotovo, konsolidácia je vyriešená. Nemám vám prečo klamať, ani maľovať túto reformu na ružovo. Deficit sa takýmto spôsobom nepočíta. Celý rast HDP našťastie nejde do štátnej kasy. To je dobrá správa pre občanov a zlá pre ministra financií. Tento rast HDP je v ekonomike rozdrobený. Pevne dúfam, že väčšinu z tých 10% pripadne na rast životnej úrovne a znižovanie regionálnych rozdielov. To znamená lepší život pre ľudí.
Z veľkej časti však môže profitovať verejná správa. A to v mnohých smeroch. Viac vybraných daní z väčšieho balíka HDP je samozrejmé. Táto reforma, ale chvíľu trvá. Na daniach sa to prejaví postupne, behom niekoľkých rokov. Aktuálny cieľ hospodárskej politiky je zosekať deficit pod 3% HDP ročne. Táto reforma nám môže pomôcť v pokračovaní konsolidácie až na nulu. Ak na to bude politická vôľa. No a politická vôľa je práve kameňom úrazu. Ak chceme hovoriť o ďalších benefitoch pre verejnú správu, tak záleží akým spôsobom sa táto reforma uchopí.
Ako sa robí najväčšia reforma za posledné desaťročia? Svrbia ma prsty, aby som napísal “Jednoducho!”, ale to by nebola pravda. Dôležitý je postup. V prvom rade by si štát mal urobiť poriadok v kompetenciách. Potrebujeme vedieť čo od samospráv očakávame, aby sme tomu nastavili financovanie a až následne môžeme diskutovať či to podporíme zmenou politického systému. Ku každému z týchto troch krokov vám načrtnem benefity, ktoré by z toho mohli vyplynúť.
Diskusia o kompetenciách by mala byť najširšia a pravdepodobne aj najdlhšia. Sú kompetencie, ktoré sa pre samosprávu hodia viac a ktoré sa hodia menej. Určite treba využiť materiály a štúdie ktoré už k tejto téme existujú. Kvalitou vyčnievajú materiály Únie miest Slovenska a SK8, špeciálne z pera pána Viktora Nižňanského. Kompetencie, ktoré sa najviac hodia pre samosprávu a najlepšie sa na nich ilustrujú benefity reformy sú školstvo, sociálne služby a služby zamestnanosti.
Organizácia OECD vypočítala, že posun na indexe vlastných daňových príjmov samospráv o 10 bodov zlepšuje výsledky v PISA testoch o 8 bodov, čo predstavuje posun v rebríčku o 8 krajín. Spomeňte si na to, keď nabudúce budete čítať o neuspokojivých výsledkoch slovenského vzdelávania. Dáva to logiku. Samospráva alokuje peniaze oveľa efektívnejšie a zmysluplnejšie ako úradník na ministerstve, ktorý v danom regióne možno nikdy nebol. Zároveň je primátor, župan, či starosta oveľa lepšie kontrolovaný rodičmi, zamestnávateľmi, či jednoducho daňovými poplatníkmi, ktorí to celé financujú.
Sociálne služby a služby zamestnanosti idú ruka v ruke. Po extrémnych deficitoch, ktoré nasekali posledné vlády Slovensko postupne precitlo. Pomaly, ale isto začíname chápať, že sociálne služby nemôžu byť plošné. Plošné služby sú len krajší výraz pre drahé služby. My potrebujeme riešiť konkrétne prípady chudobných ľudí, ľudí v ťažkých situáciách, či dlhodobo nezamestnaných. To sa nedá robiť z centra. Potrebujete sa k ľuďom dostať bližšie. Týmto spôsobom služby zefektívnite, skvalitníte a urobíte ich reálne adresnejšími.
Po diskusií o kompetenciách by mala nasledovať diskusia o financovaní. Nie je možné aby boli samosprávy financované almužnou, ako o tom písal pred 100 rokmi Tomáš Baťa (podnikateľ, starosta Zlína a člen Moravsko-sliezskej snemovne). 100 rokov sme nezmenili financovanie regiónov a 100 rokov sa čudujeme, že nám tie regióny akosi nefungujú. Nie je možné aby ste v Bratislave a v Lučenci, či na Zemplíne platili za úplne rozdielne služby tie isté dane. Samozrejme musí existovať systém vyrovnávania, majú ho aj vo Švajčiarsku. Nie je ale možné robiť reformu regiónov bez zmeny spôsobu financovania. Vlastné daňové príjmy zabezpečia regiónom sebavedomie a súťaž o občanov, či podnikateľov, ktorá nám tak veľmi chýba.
Tretí krok je zmena volebného systému. Kameň úrazu. Jablko sváru. Zmena volebného systému bez predchádzajúcich dvoch krokov nemá význam. Zmena kompetencií a financovania samosprávy bez zmeny volebného systému má obrovský význam. Ak vás niekto bude presviedčať o opaku, skontrolujte si či náhodou nie je politik. Ako starnem, začínam nadobúdať pocit, že politici nie vždy hovoria pravdu. Chcú váš hlas, výmenou za jednoduché mávnutie čarovného prútika. Netvrdím, že zmena volebného systému nie je dôležitá, písal som o nej mnoho krát. Len tvrdím, že volebný systém toto mávnutie nie je.
Ak ste to so mnou vydržali až sem, tak ste pochopili, že reforma regiónov nie je jednoduchá. Na Slovensku nie sme zvyknutí na celospoločenské diskusie o dôležitých témach. Niekedy a niekto túto tradíciu začať musí. Myslím, že nadišla správna chvíľa a vietor nám veje do plachiet. Máme rekordný deficit, prichádza ekonomické spomalenie, inflácia nie je zažehnaná, spoločnosť je rozdelená a mohol by som pokračovať… .
O to viac ma potešilo, že KDH v zastúpení svojho predsedu pána Milana Majerského neprišlo so zázračným riešením. Uvedomujú si, že dokončenie tejto reformy je na horizonte dvoch volebných období. Ktorá strana za posledné desaťročie dokázala rátať s takýmto dlhým horizontom? Dovolím si tvrdiť, že žiadna.
Za posledných 5 rokov, čo sa venujem téme reformy regiónov, som žiadneho politika nechválil. Nechcem to robiť ani teraz. Ak to KDH myslí skutočne vážne, odmenou mu môže byť to, že túto reformu budem naďalej vysvetľovať a sprístupňovať ľuďom. Poznám mnoho ekonómov, podnikateľov a mienkotvorné osobnosti, ktoré túto reformu považujú za najdôležitejšiu reformu pre Slovensko. Určite mi s prácou pomôžu. Je však dôležité aby sa ku KDH pridali ďalšie strany. Dobrým signálom je reakcia poslanca za Progresívne Slovensko pána Richarda Dubovického, ktorý návrh pána Majerského ocenil.
Pán Majerský vo svojej reakcií spomenul riešenie, ako takúto celospoločenskú diskusiu iniciovať. Navrhol zriadenie komisie pre reformu regiónov. Môže sa vám to zdať málo akčné, ale v skutočnosti to je dobrý nápad. Existuje totiž nástroj v podobe komisie pri výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Takáto komisia slúži na konzultovanie otázok a prípravu podkladov pre výbory NRSR. Predsedom je vždy poslanec, ale členmi sa môžu stať aj osoby mimo parlamentu. Tieto komisie slúžili ako poradný orgán počas energetickej krízy, či ako poradný orgán pre podnikateľské prostredie.
Dovolím si zafabulovať a jednu takúto komisiu nakreslím. Bude sa volať Komisia pre výskum obrody regiónov.
Cieľom komisie by mal byť výskum optimálneho usporiadania kompetencií a financií v regiónoch a zhoda naprieč politickým, samosprávnym, podnikateľským a celospoločenským spektrom. Zastúpenie by mali mať všetky politické strany. Predseda tejto komisie by mal byť jeden zo zástupcov strán, nakoľko to musí byť poslanec Národnej rady.
Zastúpenie v komisií by malo mať Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Združenie samosprávnych krajov (SK8) a Únia miest Slovenska. Dôležitú úlohu môže niesť zástupca Slovenskej rektorskej konferencie, nakoľko máme na Slovensku, hlavne na UMB v Banskej Bystrici viacero akademikov, ktorí sa reforme regiónov aktívne venujú. Dôležitý je aj hlas Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), ktorá pred minulými parlamentnými voľbami napísala otvorený list všetkým politickým stranám, kde jedným z hlavných požiadaviek bola práve reforma regiónov. Tieto združena by mali zo svojich radov zvoliť hovorcu komisie, ktorý by stanoviská a výstupy prezentoval navonok.
Ak by som to mal trochu odľahčiť, do komisie ešte potrebujeme niekoho kto bude aj pracovať a pripravovať riešenia na prerokovanie. Určite by som siahol po nezávislých odborníkoch z rešpektovaných think-tankov, ktorí nie sú zaťažení politickým tričkom, alebo konkrétnym záujmom reformu ohnúť ku svojmu prospechu. Čo sa teda môže pokaziť, keď sme si to takto krásne nakreslili?
politici na tému zabudnú
jedna strana tému zneužije a ostatné sa voči nej vyhrania
namiesto reformy sa bude riešiť zmena volebného systému
politici vytvoria komisiu bez zástupcov samosprávy, podnikateľov alebo odborníkov
komisia nevytvorí dobrý komunikačný kanál s novinármi a verejnosťou
Hlavným kameňom úrazu môže byť vyhranenie sa niektorých politických strán proti takejto reforme. Najväčším súperom vládnych návrhov býva Hnutie Slovensko. Preto som si prelistoval program tohto hnutia do volieb do NRSR v roku 2023. Zistil som, že aj táto strana má reformu regiónov v programe.
Lopta je vykopnutá. Nič nám preto nebráni spustiť celospoločenskú diskusiu o najväčšej reforme desaťročia.
Ak vás táto téma zaujíma a chcete sledovať ako sa robí lobing, ako sa na tému pozerajú relevantní aktéri, či ako to funguje v iných krajinách, môžete sa prihlásiť na odber môjho newslettera, môžete ho preposlať známym, alebo sledovať Youtubový kanál Výkrik z regiónov.