Boj v parlamente: Bitku sme prehrali, vojnu vyhráme!
Výbor pre verejnú správu v NRSR o eurofondoch bol ostrý. Regióny urputne bojovali, mali na svojej strane argumenty podložené faktami. Ako to dopadlo?
V utorok (1.7.2025) som bol pozvaný na mimoriadny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre Verejnú správu a regionálny rozvoj na tému “ukradnutia” eurofondov slovenským samosprávam. Ak ste po prečítaní tejto vety začali zývať a idete článok zavrieť, tak sa vám nečudujem. Môžem vám ale garantovať, že to bude jazda!
Naša jazda začala skoro ráno v Lučenci. Nasadli sme do auta, ja, môj otec a Vladko Sendrei, úspešný umelec (robil hudbu pre Sherlocka Holmesa s Hansom Zimmerom) a rómsky aktivista, ktorý celý svoj hudobný úspech investuje naspäť do regiónu a rómskej komunity. Takže silná regionálna úderka!
Vladko nám po ceste rozprával ako poslednú eurofondovú výzvu pre marginalizované rómske komunity vyhralo, bez výnimky, šesť bratislavských firiem (každá za 1-2 milióny €). Nuž, v Bratislave je asi pretlak expertov na problematiku, ktorú sa za 30 rokov z Bratislavy nepodarilo vytiešiť. Tentokrát to určite vyjde!
Sociálne problémy (nie len Rómov) ako je dlhodobá nezamestnanosť, alebo extrémna chudoba sú regionálne problémy (na väčšine Slovenska neexistujú) a mali by sa riešiť na regionálnej úrovni. Krásnym príkladom je množstvo aktivistov, mimovládok, dobrovoľníkov v regiónoch, ktorí dokážu pootáčať každé euro, aby sa dostalo k núdznym.
Aby som však nebol málo negatívne naladený, nemôžem nespomenúť, že žiadne eurofondy na riešenie chudobných ľudí v chudobných regiónoch nemuseli vôbec byť. Ani tie bratislavské projekty, nič. Pre vtedajšiu ministerku pani Remišovú to nebola priorita a skutočne urputne bojovala za zosekanie tejto kapitoly.
Ak by pred pár rokmi Lucia Ďuriš Nicholsonová nezorganizovala delegáciu z Európskeho parlamentu do slovenských osád, tak by išlo viac peňazí na tablety pre dôchodcov. Ach aká škoda.
Paradoxom zostáva, že pani Remišová kandidovala za Hnutie Slovensko, ktoré dostali do parlamentu práve rómske hlasy. Ľudia, ktorí majú dobrú pamäť to majú v tejto krajine skutočne ťažké.
Takto naladení sme cestovali do Bratislavy.
Chlapi ma vyložili pred Národnou radou, pretože potrebovali ísť riešiť niečo užitočnejšie.
Išiel som teda do jamy levovej.
Však som Daniel, čo iné som mal robiť?
Na výbor som prišiel medzi prvými. Po mne začali prichádzať novinári a rozkladali si techniku. Vtedy som začal tušiť, že to asi nebude veľmi v pohode stretnutie.
Ľudia pred kamerami reagujú úplne inak (viď. moje pravidelné koktanie vo Výkriku z regiónov). U politikov to platí hmm…no asi tak stonásobne viac.
Mimoriadny Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj zvolal pán Igor Janckulík (je zastupujúci predseda, prečo by sme mali mať regulérneho predsedu, keď máme iba druhé najväčšie regionálne rozdiely z EU???).
Témou malo byť zablokovanie 200 000 000€ pre regióny zo strany MIRRI pod taktovkou Samuela Migaľa. To je skoro 10% eurofondov pre regióny. Obrovský škrt.
Aby ste pochopili kontext, tak eurofondy sa rozdeľujú na dve časti. Jednu spravujú ministerstvá a druhú samospráva. Pani Remišová vyjednala najnižší možný podiel eurofondov pre samosprávy z celej EU (12%). Druhý najnižší podiel majú Maďari (22%), skoro 2-krát toľko! Následne sa po tuhých bojoch tento podiel na Slovensku podarilo navýšiť na 14,8% a z tohoto smiešneho čísla chce aktuálne vedenie MIRRI zobrať 10%. Pre predstavu Poľsko a iné úspešné krajiny dávajú regiónom približne 50%. V EU je to štandard, nie výnimka.
Vráťme sa ale do parlamentu. Na výbor boli pozvaní poslanci výboru, minister so zástupcami MIRRI, združenia/zástupcovia primátorov, starostov, županov a ja. Bol som tam ako nezávislý analytik Futuregion inštitútu pre reformu verejnej správy. Bez politického trička, bez mediálnych záujmov.
Koaliční poslanci (úplne všetci) a poslanci Hnutia Slovensko neprišli. Výbor sa teda nepodarilo ani oficiálne otvoriť! Asi je táto problematika pre nich nezaujímavá, oveľa dôležitejšie bolo v ten deň sláviť žatvu na poli (alebo držať transparenty proti žatve), ako riešiť skutočné problémy ľudí, za čo boli títo poslanci zvolení a sú aj platení.
Ak nie som ochotný riešiť reálne problémy ľudí, mohol by som byť ochotný aspoň výbor otvoriť, aby ich mohli riešiť ľudia, ktorí ich riešiť chcú. Asi mám prehnané očakávania.
Čo som ale nečakal bolo to, že vďaka neprítomným poslancom som si mal kde sadnúť. Vďaka!
Som síce Danko, ale nie Andrej.
Z oficiálneho a záväzného výboru sa teda stala neformálna diskusia poslancov (ktorí prišli), samosprávy a vedenia ministerstva MIRRI. To znamená, že žiaden výstup nebol záväzný. Ak by prišli poslanci Hnutia Slovensko, opozícia by aspoň mohla hovoriť, že je jednotná a ponúka alternatívu… . Ani tento malinký cieľ to nesplnilo.
Čo sme tam teda robili?
Nuž, vadili sme sa ako psy.
Vedenie MIRRI obvinilo samosprávy, že majú zazmluvnené len 53% balíka eurofondov, preto im mali právo siahnuť na 10%. Argumentovali Českou republikou, kde majú samosprávy zazmluvnených už 100% peňazí.
Akurát MIRRI “zabudlo” povedať, že výzvy pre samosprávy vypísali len pred pol rokom, zatiaľ čo v Českej republike ich majú vypísané už dva roky a samosprávy sa do nich môžu hlásiť. Takže máme v podstate o dosť rýchlejšie čerpanie na strane samospráv ako v ČR, akurát nám tie peniaze na konci obdobia možno prepadnú. Práve vďaka MIRRI, ktoré sa to snaží zvaliť na samosprávy.
Pán Viskupič, predseda združenia samosprávnych krajov prezentoval výzvu, ktorú MIRRI 36-krát (!!!) počas vypísania menilo, takže sa samosprávy na ňu vôbec nemohli pripraviť.
Stal sa aj príklad, kedy tesne pred vypísaním výzvy MIRRI zmenilo podmienky žiadateľa o peniaze. Takže ak si samospráva vytvorila právnickú osobu, ktorá sa do eurofondovej výzvy mohla zapojiť, museli to robiť odznova. To znamená, že museli počkať na ďalšie zastupiteľstvo, aby to schválilo a musel prebehnúť celý byrokratický proces odznova!
Ďalším aspektom je to, že samospráva dala do predprípravy projektov veľké peniaze. Predpríprava na zapojenie do takýchto výziev stojí desiatky až stovky tisíc € pre každú zo samospráv a pre každú výzvu. 10% týchto peňazí bude vyhodených do vzduchu.
Ak samospráva pripravovala pozemky a architektonický projekt pre škôlku, tak sú to vyhodené peniaze. Otázkou zostáva, má štát pripravené pozemky a projekty pre túto istú škôlku? Asi ťažko. Škôlka v danej obci proste nebude!
Čo som mohol v takejto situácií povedať ja?
Vypočujte si to na Youtube, alebo na priloženom Instagame, stačí kliknúť na obrázok:
Nič sa nevyriešilo.
Médiá o tom nepísali, nikto sa samosprávy nezastal, asi majú dôležitejšie veci na práci. Napríklad naháňanie sa za senzáciami.
Karavána ide ďalej.
Majú sa regióny vzdať?
Ani náhodou!
Môj región, Novohrad, tu bol aj keď nám vládli z Viedne, aj z Budapešti, aj z Prahy a prežije aj vládu z Bratislavy.
Slovensko by si ale zaslúžilo štrukturálnu reformu. Bez nej sa nikde nepohneme.
Preto Vás chcem poprosiť o zdieľanie tohoto článku.
Ak vás táto téma zaujíma, prikladám moje návrhy na riešenia:
Ako spájať rozhádané obce, keď nedokážeme spájať rozhádané politické strany?
V mojom minulom príspevku som písal o reforme regiónov. Za posledných 5 rokov, počas ktorých sa tejto téme venujem, sa mnoho ľudí domnievalo, že presun kompetencí a financií zo štátnej úrovni na samosprávu je v opozícií voči pragmatickému spájaniu obcí. Spájanie predsa evokuje proces centralizácie.
Čo sa to tu sakra deje? Najväčšia reforma desaťročia?
Po búrlivej politickej jeseni sme videli spoločnú tlačovku troch koaličných strán v Brezne. Väčšina médií sa chytila ostrej výmeny premiéra Roberta Fica s novinármi. Na tejto tlačovke sa ale udial veľký politický výkop na ktorom sa zhodli všetci traja predsedovia koaličných strán. Poverili ZMOS prípravou reformy verejnej správy.