Čo zaznelo a nezaznelo na tlačovke?
Inšpirácia Fínskom, Tomáš Baťa ako ho nepoznáte (dlhoročný starosta Zlína) a riešenie pre Slovensko. Nie, nevstúpil som do strany, ale táto téma začína horieť! 🔥
Máme 2890 obcí. Až 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3000 obyvateľov, 39 % menej ako 500 obyvateľov a 19 % menej ako 250 obyvateľov. Na predstavu, Inštitút finančnej politiky vypočítal, že 56 % rozpočtu obcí do 250 obyvateľov pohltí chod obecného úradu.
To pôsobí ako vynikajúca téma na konsolidáciu. Nie je to však také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Pri dnešných deficitoch a náraste daní je ušetrená položka za spojenie obcí pod 250 obyvateľov relatívne malá. Ako ekonómovi mi viac prekáža pomer výdavkov na chod úradu. Nemá to takmer nič spoločné s počtom poslancov v zastupiteľstve. Odmeny za účasť v obecnom zastupiteľstve sú malé, ľudia to robia z veľkej časti ako dobrovoľnú činnosť.
Prekáža mi skôr to, že obce, ktoré vynakladajú viac ako polovicu rozpočtu na prevádzku, nemajú financie na rozvoj, investície či spolufinancovanie eurofondových projektov. To je skutočný problém slovenských vidieckych regiónov.
Prečo sa obce dobrovoľne nespájajú už dnes, keď nemajú peniaze a majú na spájanie všetky nástroje? Je to preto, že sa táto informácia nedostáva k ich voličom. Systém spätnej väzby je narušený. Spájanie je vždy nepríjemné, preto nie je témou televíznych novín.
Som presvedčený, že spájanie obcí sa nedá urobiť bez zmeny kompetencií. Vo Fínsku to robili spôsobom, že keď obec nazbierala 40 000 obyvateľov, tak mohla rozhodovať o určitom balíku kompetencií, a keď nazbierala 70 000 obyvateľov, tak dostala ďalší balík kompetencií. Spájanie prebehlo dobrovoľne.
Predstavte si, že jedna z týchto kompetencií by bolo určovanie výšky daní z príjmu fyzických osôb, z ktorej sa obce financujú. Ak chcete mať ako občan túto daň nižšiu, tak vás zrazu téma spájania obcí začne zaujímať. Ak sa vaša obec nespojí, máte plošnú celoštátnu sadzbu dane. Ak sa spojí, politický boj na úrovni obce sa zrazu premení na súboj kandidátov, ktorí ponúkajú najlepšie služby za čo najnižšiu cenu (dane). Myslím, že by sa téma spájania obcí stala jednou z hlavných tém televíznych novín.
Ani vo Fínsku táto reforma neprebehla zo dňa na deň. Trvalo to dosť dlho a chcelo to zhodu naprieč politickým spektrom. Dnes má Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov 309 obcí, ktoré rozhodujú o množstve kompetencií, o ktorých predtým rozhodoval štát. Tieto kompetencie sú bližšie ľuďom a služby verejnej správy viac zodpovedajú lokálnym potrebám. Dobre nastavená reforma zmeny kompetencií a financií vlastne nevedie k spájaniu obcí v pravom zmysle slova. Vedie skôr k spolupráci.
Tomáš Baťa prišiel s vlastným riešením sociálneho systému. Poznáme ho ako najúspešnejšieho podnikateľa Československa a inovátora. Málokto však vie, že bol aj politikom. Od roku 1923 do roku 1932 bol starostom Zlína a jedným z troch najvážnejších adeptov na post prezidenta ČSR po Tomášovi Garrigue Masarykovi. Aké boli jeho politické hodnoty?
Príhovor, ktorý predniesol Tomáš Baťa ako člen Moravsko-sliezskej snemovne na jej zasadaní 29.12.1928:
Treba si uvedomiť, že najvznešenejšou úlohou vedúcich osobností regiónu a štátu je prebudiť a uvoľniť životné sily obyvateľstva a riadiť tieto sily tak, aby pomáhali sebe aj štátu na ceste k blahobytu. Jediným prostriedkom k tomuto cieľu je nechať žiť tieto samostatné zväzky z vlastných prostriedkov. Zo súťaženia a zo zdravého života, ktorý takto vyrastie, si silné a schopné zväzky vybudujú znamenitú existenciu. No aj najslabšie obce dosiahnu omnoho lepšiu existenciu, ako majú teraz, keď všetci, silní aj slabí, sú odkázaní na almužnu, keď práve preto majú nedostatok všetci.
Prídelové hospodárstvo je najhorší hospodársky systém, v ktorom štát najprv vezme obciam ich prostriedky prostredníctvom daní a starostovia týchto obcí potom behajú po úradoch a ponížene prosia o prídel na krytie svojich potrieb. Práve preto sa potom v samosprávnych rozpočtoch podvádza, umelo sa zväčšujú, aby sa zvýšil schodok a tým získali väčší prídel. Prídelové hospodárstvo je škodlivé aj pre štátnu pokladnicu, pretože oberá kraje a obce viesť svoje hospodárenie tak, aby sa výnosy daní zvyšovali a aby sa tak zvyšovala aj ich vlastná účasť.
Tento systém ničí charaktery, pretože najlepším starostom alebo politikom nie je najlepší hospodár, ale ten, kto vie najúspešnejšie ohýbať chrbát. Takto silnú obec, región, silný štát nevybudujeme, pretože nebudujeme to najdôležitejšie, čo štát potrebuje – silného a sebavedomého občana.
Nepripomína Vám to niečo?
Za skoro 100 rokov sa regióny nevymanili z područia centralizmu. Za čias Tomáša Baťu chodili ohýbať chrbát do Prahy, my dnes chodíme ponížene prosiť do Bratislavy.
Myslím si však, že namiesto toho, aby sme stanovili obciam iba podmienky by bolo treba priniesť draft ako si tú reformu plus minus predstavujeme a následne ho prekonzultovať s obyvateľmi, ktorí budú tým zasiahnutí.
Nedáva zmysel očakávať, že voliči si zvolia spojenie obcí, aby mohli byť nižšie dane, keď už teraz môžu voliť strany presadzujúce nižšie dane, a namiesto toho volia zvyšovanie daní, 13. dôchodky a kvety na MDŽ.