Trafená hus platí vysoké dane

Daňová autonómia by neznížila hendikep chudobných regiónov ani by neznevýhodnila úspešné regióny

Predstavte si spoločnú migráciu divej husi a sokola sťahovavého. Oba druhy mieria z Európy na podobné miesta v Afrike, každý však inou rýchlosťou, iným úsilím, povedané ekonomickým žargónom, “za inú cenu”.

Ako by vyzerala krajina, kde by si každá obec určovala výšku dane z príjmov a teda aj cenu? Ľavicové ekonomické teórie nám to predstavujú ako katastrofu. Je tomu tak?

Koncom minulého storočia Nemecko dovolilo autonómne určovať sadzbu dane z príjmu právnických osôb na obecnej úrovni. Väčšie mestá si ponechali vyššiu daňovú sadzbu, aby mohli financovať drahé služby pre svojich obyvateľov. Malé a chudobné obce na severe to využili. Viaceré z nich ponúkli nulovú sadzbu.

Podľa nemeckého zákona, obce s menej ako 70 obyvateľmi nemajú poslancov, ale na hlasovaniach sa zúčastňujú všetci voliči. Takže to bolo priame rozhodnutie obyvateľov, ktorí si so svojim chudobným regiónom nevedeli rady.

Príkladom môže byť obec Norderfriedrichskoog, do ktorej presťahovali svoje sídlo niektoré dcérske spoločnosti Deutsche Bank, Lufthansa, Lidl, alebo Siemens. Spoločnosti, ktoré by inak o tento chudobný región ani nezakopli.

Niektoré ekonomické teórie v takomto prípade strašia takzvaným “pretekom ku dnu”.

To je termín, ktorý predpokladá, že sa rýchly sokol prispôsobí pomalej husi.

Jednoducho obce v okolí daňových rajov budú nútené, proti svojej vôli, znížiť sadzby, aj napriek tomu, že ich ekonomika šlape ako hodinky a ich výdavky vyžadujú vyššie príjmy.

Práve tento jav v nemeckých mestách skúmal ekonomický inštitút NBER. Skúmané obdobie siahalo do roku 2004, kedy bola autonómia daňových sadzieb v Nemecku okresaná. Viacrozmerná analýza kombinovala administratívne mikrodáta z daňových priznaní firiem s informáciami na úrovni obcí. NBER poskytol empirický dôkaz, že daňové raje neovplyvnili sadzby dane z príjmov právnických osôb stanovené obcami, ktoré nie sú daňovými rajmi, dokonca ani tými geograficky susediacimi. “Preteky ku dnu” sa nekonali.

Prax z Nemecka ukázala, že si husi aj sokoly zvolia vlastné tempo letu. To neznamená, že medzi sebou nemôžu súťažiť. Súťažia, ale skôr v akýchsi neformálnych kategóriách. Husi s husami a rýchle sokoly s ďalšími sokolmi.

Skúsme sa oslobodiť od prirovnaní a pozrime sa na slovenskú realitu ohromných regionálnych rozdielov. Daňová autonómia by neznížila hendikep chudobných regiónov, ani by neznevýhodnila úspešné regióny. Umožnila by vytvorenie neformálnych kategórií, ktoré dnes vzniknúť nemôžu. Pomalé husi, v podobe chudobných regiónov, sú nútené migrovať rýchlejšie ako sú schopné. Nečudujme sa, keď ich na ceste trafí šľak.

Odporuč tento článok/newsletter priateľom a získaj zaujímavé výhody: