Subsidiarita je mŕtva, nech žije centralizmus!
Subsidiaritu nestačí deklarovať. Je nutné vytvoriť systém, ktorý by aktívne, dynamicky hľadal optimálne geografické a organizačné oblasti pre jednotlivé kompetencie.
Subsidiarita je zložité cudzie slovo, ktoré sa z času na čas objaví v médiách. Tento pojem rozvíjal Aristoteles, alebo aj Tomáš Akvinský, latka je teda skutočne vysoko. Základným princípom je rozdelenie kompetencií v štruktúre zdola nahor a nie naopak. Kompetencie, napríklad vo verejnej správe, by sa mali vykonávať na čo najnižšej možnej úrovni. Ludia na nižšej úrovni najlepšie vedia o svojich potrebách a centrum často býva odtrhnuté od reality. Túto úlohu prijala Európska únia, katolícka cirkev, ale aj ústava Spojených štátov. Kto určuje najnižšiu možnú úroveň? Suverénny štát, ktorý sa len veľmi ťažko vzdáva moci.
Teória špecializácie regiónov hovorí, že pre rôzne úlohy verejnej správy môže byť rôzna ideálna geografická oblasť na ich riadenie. Nedáva zmysel, aby zvoz odpadu riešilo ministerstvo v hlavnom meste. Na druhej strane nedáva zmysel, aby samospráva budovala vlastnú armádu.
Toto je teória, slovenská prax je skôr taká, že štát využíva samosprávu ako svojich podriadených. Presunie na nich kompetencie, ktoré sa mu nehodia do vlastného repertoáru a podfinancuje ich. V takejto kultúre je samospráva odkázaná na lobing v Bratislave a teší sa z každého vylobovaného eura. Vládnym politikom vyhovuje, že zo samosprávy nemôže vzniknúť silá opozícia. My občania však prichádzame o ekonomický rast, ktorý silná samospráva prináša. Prichádzame o špecializáciu regiónov. Prichádzame o to, že by sa Liptov mohol špecializovať na turizmus. Že by mohol z vlastných daní financovať vzdelávanie hotelierov. Prichádzame o to, že by z košického regiónu mohlo byť stredoeurópske Silicon Valley. Že by z vlastných daní mohol vytvoriť fond s rizikovým kapitálom. Prichádzame o to, že by sa Novohrad mohol špecializovať na biohospodárstvo. Že by z vlastných daní mohol budovať modernú energetickú infraštruktúru využívajúcu suroviny v regióne.
Aj napriek tomu, že si štáty a organizácie dávajú subsidiaritu do svojich pravidiel fungovania, moc má veľkú dostredivú silu. Mocenský aparát je dynamický, moc sa presúva do centra a málokedy z centra. Ak to skutočne myslíte vážne, subsidiaritu nestačí deklarovať. Je nutné vytvoriť systém, ktorý by aktívne, dynamicky hľadal optimálne geografické a organizačné oblasti pre jednotlivé kompetencie. Odmenou nám môže byť hospodársky rast až do výšky 10% HDP, ktorý po presune kompetencií slovenskej verejnej správy na nižšiu úroveň vyčíslila organizácia OECD.
O tejto téme sme sa rozprávali aj v poslednom podcaste Výkrik z regiónov: