Slovensku chýba duša

Prirodzené komunity sú dušou Slovenska, ktorá nám žalostne chýba a jej absenciu vidíme všade vôkol nás.

Tento týždeň sme pochovali najlepšieho, najpracovitejšieho a najobetavejšieho človeka akého som poznal. Pohreb bol v malej dedinke, na konci sveta, kadiaľ už cesta ďalej nevedie. Na podobných miestach je možné spozorovať posledné zvyšky prirodzených komunít. Prirozené komunity sú dušou Slovenska, ktorá nám žalostne chýba a jej absenciu vidíme všade vôkol nás.

Nehovorím o nejakej úzko špecifikovanej komunite. Bubline rovnakého politického presvedčenia, bývalých spolužiakoch, kolegoch z práce, alebo babkách, ktoré sa zhodou geografických okolností stretávajú v rovnakom kostole. Ja mám ale na mysli malé rôznorodé komunity, ktoré by v našom postmodernom technokratickom svete teoreticky nemali existovať. Nazvime ich obce.

V takýchto obciach idú na pivo ľudia rôznych politických presvedčení, možno sa aj pohádajú, ale na konci sa aj tak zhodnú, že je to len politika a tá im nestojí za to, aby nabudúce nemohli ísť na pivo opäť spolu. V takýchto obciach si susedia hneď všimnú, že teta Anička už dva dni nebola v obchode a prídu sa jej spýtať či niečo nepotrebuje, alebo nie je chorá. V takýchto obciach nie len farár, ale aj starosta pozná všetky svoje “ovečky” a obaja sa postarajú, aby, keď nadíde tá chvíľa, dôstojne odišli na druhý svet. V takýchto obciach si možno niekto pofrfle na rómsku menšinu, ale keď sú “naši rómovia” v núdzi, väčšina im aj tak nezištne pomôže.

Vyzerá to, ako akási forma rodiny. Strýko Fero je síce svojský, ale je náš. Máme sa predsa radi.

Za Rakúsko-Uhorska, a prvej republiky, boli takéto obecné komunity bežné. Potom prišla vlna masových hnutí v podobe komunizmu, fašizmu, alebo nacizmu. Tieto hnutia potrebovali pre svoju legitimitu občanov závislých na moci v centre. Rozklad bol postupný. Ľudia, narodení v konkrétnych rokoch, si môžu myslieť, že podobné komunity fungovali len za komunizmu. Ale práve vtedy začal ich zánik. Po revolúcií sme to centralistickou demokraciou dotiahli do konca. Všetky dnešné problémy nebudem vymenuvávať. Mnohé z nich by ale vyriešil návrat ku koreňom. Na mnohé riešenia nie je potrebný centrálny plánovač s tromi titulmi pred menom. Prečo by starosta nemohol riadiť vlastnú sociálnu politiku, keď presne vie ktorá babka potrebuje opatrovateľku, kto zneužíva sociálne dávky a kto naopak potrebuje pomoc a prepádáva sociálnym systémom? Prečo by starosta nemohol znížiť priame dane, nalákať malých investorov a vyriešiť dlhodobú nezamestnanosť a následný alkoholizmus v obci? Slovensku musíme vdýchnuť dušu a tá je v prirodzených komunitách, v obciach. Musíme obciam vrátiť právomoci a peniaze.

Odporuč tento článok/newsletter priateľom a získaj zaujímavé výhody: