Koniec je blízko

Rozprávka o troch grošoch znie idealisticky. Celá sa odohráva v akýchsi prirodzených komunitách a neráta s výskytom čiernych pasažierov.

Všetci poznáme rozprávku o troch grošoch. Sedliak zarába tri groše, jeden požičiava synovi, jeden vracia otcovi a z jedného sám žije. Realita však vyzerá trochu inak. Čo sa stane keď bude príliš málo sedliakov financovať príliš veľa otcov?

Rozprávka o troch grošoch znie idealisticky. Celá sa odohráva v akýchsi prirodzených komunitách a neráta s výskytom čiernych pasažierov. Nepredpokladá, že by sedliak nepodporoval svojho syna, pretože sa neoženil s Aničkou zo susedstva, aby mohli spojiť susediace polia. Nehovorí o tom, že by sedliak nedotoval svojho otca, lebo v posledných voľbách volil stranu, ktorá mu nie je sympatická. Rozprávka ráta s tým, že podobné veci v prirodzených komunitách fungujú. Ľudia sa majú radi, sú k sebe zhovievaví a nejak sa dohodnú.

Za Rakúsko-Uhorska, a prvej republiky, boli takéto obecné komunity bežné. Potom prišla vlna masových hnutí v podobe komunizmu, fašizmu, alebo nacizmu. Tieto hnutia potrebovali pre svoju legitimitu občanov závislých na moci v centre. Dnes nám už nevládne komunizmus, fašizmus, ani nacizmus, ale centralizmus masových hnutí nám ostal. Tento centralizmus očisťuje systém od spätnej väzby, ktorá v prirodzených komunitách funguje. Nie je zvláštne, že v centrálne plánovanom zdravotnom systéme platíte rovnaké zdravotné odvody keď ste pravidelný fajčiar, alkoholik, ale aj úplný abstinent? Nie je zvláštne, že sa dávka v nezamestnanosti dá využiť ako polročný sabatikal pre akúkoľvek príjmovú skupinu? Nie je zvláštne, že dôchodkový systém nezohľadňuje prudko klesajúcu demografickú krivku, o ktorej už na Slovensku všetci vedia a často sa objavuje na titulkách bulvárnych médií?

Spätná väzba ale nikdy nemizne. Centralizmus ju len odklonil. Namiesto toho, aby sme motivovali ľudí k zdravšiemu životu, spätná väzba dopadla na plecia obetavým nizko plateným sestričkám a množstvu pacientov, ktorí podľahnú odvrátiteľným úmrtiam. Časť spätnej väzby nesú nemeckí daňoví poplatníci, formou transferov z eurofondov. Veľká časť ťarchy je ale na generácií husákových detí. Veľa husákových sedliakov platí služby málo synom a otcom z rozprávky. Čo sa ale stane keď sa z husákových sedliakov stanú otcovia na dôchodku? Čo sa stane keď sestričky v nemocniciach už nevydržia? Čo sa stane keď vyschne studnica eurofondov?

Sú dve možnosti. Buď sa vrátime k prirodzeným komunitám, prinavrátime spätnú väzbu a celý systém zdecentralizujeme. Alebo sa navrátia nebezpečné masové hnutia a celú spoločnosť rozložia. Jedno je však isté, zmena nastane. Koniec je blízko.

Odporuč tento článok/newsletter priateľom a získaj zaujímavé výhody: