Fico nám chce pomôcť, nechajme ho robiť chyby
Dal som vláde prvých 100 dní. Bez zmeny dopytu, v podobe volebného systému, sa ponuka politických strán nezmení. Nemáme čo stratiť.
Prvého októbra 2023 som sa zobudil do slnečného rána. Rozospatý naťahujem ruku po mobile. Ako dopadli prvé voľby po reforme regiónov?
Ako dopadli bez reformy, už všetci dobre vieme. Niekto vyplačkáva a niekto a rýchlo hádže ešte teplé volebné výsledky do pandorinho exelu.
V zápale počítania zabúdame aký je politický systém dynamický. Keď sa mení dopyt, v podobe volebného systému, bleskurýchle sa mení aj ponuka politických strán. Ak by to tak nebolo, tak by sa napríklad v roku 2001 do prvých volieb do VÚC, nikto neprihlásil. Však pred tým nič ako VÚC neexistovalo. V krátkom príbehu by som Vám chcel priblížiť tri dynamické princípy s ktorými statická exelovská tabuľka neráta.
Imaginárnemu Slovensku sa podarila veľká štrukturálna reforma. Urobilo poriadok v kompetenciách centra a regiónov. Zároveď zmenilo volebný systém a dovolilo regiónom vyberať vlastné priame dane.
Prvého októbra bol krásny deň. Reforma sa naplno prejavila vo volebných výsledkoch. Viac volebných obvodov a zároveň zachovanie pomerného systému úplne zmenilo dynamiku.
Pozícia autoritatívnych lídrov politických strán bola oslabená. Malí Napoleóni slovenskej politiky mohli viesť kandidátku len v jednom volebnom obvode. Vo zvyšných deviatich obvodoch museli nominovať regionálnych lídrov, ktorých ľudia na lokálnej úrovni dobre poznajú, dôverujú im, v regióne reálne bývajú a prežívajú v ňom všetky radosti aj starosti. “Parašutisti” bez trvalého bydliska v danom obvode boli zakázaní. Niektorí regionálni lídri získali vo svojom obvode viac preferenčných hlasov ako celoštátny predseda. Takáto dynamika nakopla konkurenciu vo vnútri politických strán. Žiaden autoritatívny líder si nemôže byť istý, že bude k svojej stoličke zabetónovaný navždy. Z dlhodobého hľadiska to viedlo k boju o predsedov trón, namiesto nekonečného zakladania ďalších a ďalších strán.
Extrémne liberálne alebo extrémne konzervatívne, či ľavicové strany žali úspech vo svojich baštách. Liberálne strany vo veľkých mestách, konzervatívne zasa na vidieku. Ak chceli zaujať voličov mimo svojich primárnych obvodov museli “obrúsiť hrany” svojho programu. Museli zjemniť rétoriku a viac načúvať lokálnym požiadavkám priemerného voliča v tom ktorom obvode. Niektorým sa to podarilo a aj mimo svojich hlavných obvodov uhrali aspoň pár poslancov. Kto nezjemnil rétoriku, išiel na smetisko dejín, alebo sa stal marginálnou stranou. Z dlhodobého hľadiska to viedlo k spájaniu demokratického spektra, ktoré je 30 rokov na slovensku viac-menej nevládne. Nebude si práve Fico po spájaní demokratického spektra najviac trhať vlasy? Špeciálne ak ho spôsobí on sám.
Najväčšia zmena nastala v “odkrytí kariet” jednotlivých strán. Pri desiatich volebných obvodoch si nevystačíte s populistickými návrhmi a veľkými gestami. Musíte priniesť konkrétne riešenia konkrétnych problémov konkrétnych regiónov. Žiadne centralistické výstavby bytov, alebo plošné sociálne balíčky, či bezbrehé tlačovky o znárodňovaní čohokoľvek. Gemer potrebuje riešiť dlhodobú nezamestnanosť, Zemplín výstavbu diaľnice, Bratislava platy učiteľov a Novohrad cyklotrasu do Maďarska. Problémy rómskej komunity na východe musíte riešiť úplne inak ako na juhu Slovenska, kde v podstate nie sú osady východoslovenského typu. Ako strane vám neostáva nič iné, len spolupracovať s regionálnymi lídrami a načúvať potrebám ľudí v regiónoch. Keď si v nejakej oblasti skutočne neviete ako strana rady, ľahko prídete na to, že daná kompetencia by mala patriť regionálnym politikom, ktorí sa s ňou vedia popasovať lepšie. V tom vidím z dlhodobého hľadiska najväčší prínos.
Až vtedy mi zazvonil budík a zobudil som sa do reality upršaného a smutného Slovenska.
Za každým mrakom je však slnko, ktoré môže jedného dňa hriať viac, ako kedykoľvek predtým. Politický systém na Slovensku nefunguje. Plodí ďalších a ďalších pokryvených Napoleónov, ktorí sú v Slovenskej politike zabetónovaní už 30 rokov. Bez zmeny dopytu, v podobe volebného systému, sa ponuka politických strán nezmení. Nemáme čo stratiť.
Odporuč tento článok/newsletter priateľom a získaj zaujímavé výhody:
a potom mame mnohych komentatorov mienkotvornych medii (ako pan Tkacenko) ktori budu jeden volebny obvod vychvalovat ako najdemokratickejsi.
Kazdemu by mala svietit kontrolka v hlave uz ken koli Meciarovi ktory ten jeden obvod zaviedol. Okrem Srbska ten obvod nema nikto. A Srbi su v rovnakom korupcnom bahne ako tu.