Centralizmus zaklial regióny nezamestnanosťou a všetkým je to jedno

Slovensko je rozdelené na dva svety. Jeden, kde dlhodobá nezamestnanosť v malej miere existuje, ale nepôsobí deštruktívne. Druhý svet sa týka Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja... .

Nedávno som mal v rukách podrobné prieskumy verejnej mienky na Slovensku. Dalo sa z nich vyčítať mnoho, ale mňa zaujala skutočnosť, že je v našej krajine nezanedbateľná skupina ľudí, ktorá žije v úplne inej krajine ako my ostatní.

O dlhodobej nezamestnanosti sme na Slovensku prestali hovoriť. Štát nás kŕmi krásnymi číslami, ako sa každý mesiac znižuje nezamestnanosť. Skúsme sa však trochu zastaviť a pozrieť sa na tento problém bližšie, bez politického populizmu a štatistických demagogii.

Dlhodobá nezamestnanosť je fenomén, ktorý sprevádza Slovensko od jeho vzniku. Napriek tomu, že závažným spôsobom ovplyvňuje spoločnosť, žiadna vláda neriešila tento patologický jav systémovým spôsobom. Táto skutočnosť má však silný dopad na marginalizované rómske komunity, nakoľko väčšina dlhodobo nezamestnaných je práve z rómskej menšiny, ktorá je regionálne koncentrovaná.

Dlhodobá nezamestnanosť je ako zlá čarodejnica, ktorá zakliala ľudí a celé regióny do okov generačnej chudoby.

Keď si pozrieme štatistiku nezamestnanosti, zistíme, že Slovensko je rozdelené na dva svety. Jeden, kde dlhodobá nezamestnanosť v malej miere existuje, ale nepôsobí deštruktívne. Druhý svet sa týka Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, kde percento dlhodobej nezamestnanosti prevyšuje 50% všetkých nezamestnaných a zároveň predstavuje skoro 5% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Práve tu sú koncentrované komunity, ktoré sa nedokážu vymaniť zo zakliatia okov tejto zlej čarodejnice.

V nominálnej hodnote to na Slovensku predstavuje viac ako 64.000 ľudí. To ale nie je konečné číslo. Ďalšie tisíce ľudí v systéme nie sú. Boli napríklad vyradení pre nespoluprácu, keď meškali na kontakt s úradom jeden deň, lebo práve nemali peniaze na autobus. Alebo po pár rokoch nezamestnanosti sa dostali do práce, len kvôli strate pracovných návykov to nezvládli a vrátili sa do evidencie. Už nie sú v kategórii dlhodobo nezamestnaných, lebo 3 dni pracovali. To sú štatistické ťahy, ktoré skresľujú pohľad a politici ich radi využívajú.

Dlhodobá nezamestnanosť je skutočne zlá čarodejnica, ktorú neporazí centrálny úradník. Inak s ňou treba bojovať v Pezinku a inak vo Fiľakove. Zrejme musí prísť princ na bielom koni, ktorý porazí čarodejnicu tak, že prenesie moc a peniaze do regiónov, aby si tieto problémy vyriešili podľa lokálnych potrieb, ako to je v mnohých vyspelých krajinách, kde nepôsobí zlá čarodejnica centralizmu.